Pavel Novák se stal jednou z ozdob Aminostar mezinárodního mistrovství České republiky v naturální kulturistice a fitness, které se konalo o tomto víkendu v Praze. Jak si užil soutěž, a na jakých soutěžích ho uvidíme v dalších týdnech?
Pavel Novák: "soutěž v Praze byla super"
Pavel Novák se stal jednou z ozdob Aminostar mezinárodního mistrovství České republiky v naturální kulturistice a fitness, které se konalo o tomto víkendu v Praze. Pavle, poměrně dlouho jsme tě na českých pódiích neviděli, i když jsme tě měli velmi často možnost vidět mezi diváky. Co jsi v soutěžní pauze dělal?
Áno Jendo, máš pravdu – naposledy som súťažil na jar 2010. Počas tejto trojročnej súťažnej pauzy som robil presne to isté ako inokedy, čiže pracoval, venoval sa rodine, spal, jedol a trénoval – takže oproti príprave žiadna zmena. Hlavná zmena sa udiala hlavne v osobnom živote a to tým najlepším smerom ako sa dalo – založili sme si s mojou Kačenkou rodinku. Tehotenstvo sme chceli stráviť čo najviac spolu – to vieš, posledne týždne a mesiace ako dvojka ;). Mala sa nám narodila v septembri 2011. Rodinné povinnosti ma natoľko chytili, že som vôbec neriešil žiadne súťaženie a ani žiadny iný stres navyše. Navyše som sa stal jediným živiteľom rodiny a tak som sa k tomu musel postaviť zodpovedne.
Proč padla volba právě na letošní jaro? Má to pro tebe nějaký hlubší význam?
Pravdu povediac, trochu ma k tomu znova pritiahol môj dlhoročný pódiový priateľ Igor Vlačuha, s ktorým sme od januára 2013 riešili, aké by bolo super, keby sa nám znova jarnú sezónu podarilo stať vedľa seba na pódiu. Veľa som nad tým premýšľal, a nakoľko som ani počas tých 2 rokov nevypol v tréningu ani v strave, nebol pre mňa veľký problém naskočiť do predsúťažnej rutiny. Definitívne rozhodnutie padlo, myslím, v marci 2013.
Na pódiu jsi působil velmi esteticky a masivně. Zkus mi s odstupem času přiblížit a posoudit svoji formu.
To rad počujem, pretože ja som si pravé pripadal veľmi malý a nevýrazný v porovnaní napríklad s Igorom ;). Samozrejme, môj uhol pohľadu bol iný ako pohľad rozhodcov a ľudí v hľadisku – ale to asi poznáš aj ty Jendo - sám sa vedľa iných borcov len ťažko vieš zhodnotiť.
Čo sa formy týka, tak tú by som zhodnotil ako najhoršiu akú som kedy u seba zažil – pre mňa je hlavné, aby som sa celu súťaž cítil sebaisto a hlavne komfortne. A to sa v Prahe nestalo. Celý deň som bojoval s veľkými kŕčmi v celom tele a len s veľkými problémami som odstál prvé porovnávanie v semifinále. V duchu som si vravel – „ … ak ma ešte raz vyvolajú na porovnávačku, tak hodím uterák do ringu a idem domov“. Našťastie sa tak nestalo.
Ve velmi těžké kategorii ses utkal s absolutním vítězem z loňského roku, s Igorem Vlačuhou. Jak jsi vnímal souboj právě s ním. Pokud se nepletu, tak jste proti sobě ještě nestartovali.
S Igorom sme veľmi dobrí kamaráti – aj keď to možno na pódiu nie je vidieť, rešpektujeme sa a vychádzame spolu veľmi dobre. S Igorom som sa prvýkrát stretol na pódiu v roku 2009 a potom sme to spolu potiahli ešte jednu sezónu v 2010. V tej dobe Igor ešte nedosahoval takých kvalít ako je tomu teraz, takže popravde som sa našich súbojov až tak nebál. Dnes je však Igor Vlačuha úplne iný Igor Vlačuha ako keď sme spolu súťažili v rokoch 2009‑2010. Chlapec sa posunul o riadny kus dopredu. Nemám problém priznať si to, ale v Prahe som mal prvýkrát pocit, že dnes bude Igorov deň a že proste nato nemám… Bol neskutočne hustý a vysekaný na kosť – išiel z neho strach. Navyše bol v psychickej pohode a mal pohľad dravca, ktorý vie, že dnes je jeho deň – ja som to chcel mat hlavne čím skôr za sebou ;)
Jak bys celkově zhodnotil soutěž v Praze?
Jedným slovom – SUPER. Z môjho pohľadu nebolo nič, čo by som mohol organizátorom vytknúť. Napriek tomu, že nás bolo vyše 150 pretekárov a pribudli aj nové kategórie, tak súťaž pekne odsýpala. Realizačný tím súťaže počnúc Tomášom Procházkom, ľuďmi v zákulisí, a končiac moderátorom Romanom Wróbelom mali všetko pod kontrolou. Bolo poznať, že to, čo robia, vedia robiť, a že to robia veľmi profesionálne.
Již jsme měli možnost spolu hovořit a mluvil jsi o lehkých zdravotních komplikacích. Zkus mi přiblížit, co se stalo?
Ako som spomínal, cely deň som bojoval s veľkými kŕčmi v celom tele. Cele to začalo 10 dni pred súťažou, kedy sa mi pri večernom kúpaní našej dcérky pošmykla noha na schodíkoch a narazil som si koleno. Nemohol som vôbec poriadne precvičiť nohy, mohol som robiť len ľahké kardio. Posledný tréning v stredu som už dal nohy a to bola prvá chyba. Po 10 dňoch pauzy som dostal veľkú svalovku a nestihol som to zregenerovať. Z toho pramenili moje problémy s kŕčmi, ktoré začali v nohách. Ďalšou vecou, s ktorou som vôbec nerátal, bol nedostatok minerálov - posledné dni som šiel systémom z roku 2010, ale nepočítal som s tým, že sa mi podarilo za tie 3 roky na seba nahodiť nejakú hmotu navyše, takže to, čo platilo v roku 2010, bolo tento rok málo. Či už soľ, draslík, sacharidy a samozrejme voda. V sobotu ráno o 5.00 som s hrôzou zistil, že som 1.5kg pod limit (strata bola väčšinou v podobe minerálov a vody) – začal som to dobiehať, ale už bolo neskoro. Všetky živiny, čo sa mi podarilo na seba naviazať, stačili akurát tak na rozcvičovňu a jedno kolo porovnávačiek. Navyše poobede po pauze medzi semifinále a finále sa mi všetko začalo posúvať do nôh (voda a minerály), na ktorých som mal ešte svalovku zo stredy, takže deficit minerálov, ktoré si nohy potiahli, sa začal prejavovať kŕčmi aj v hornej polovici tela. Do finále, ktoré bolo okolo 18:30, sa mi podarilo vypiť asi 4 litre vody, a zo mňa nešlo ani deci ;) – až v nedeľu okolo obeda.
Užil sis Prahu i z jiného, než pouze závodního hlediska. Tuším, že hodně závodníků ještě směřovalo do centra druhý den, kde si oběhli památky a až poté směřovali na Slovensko.
Nie, v nedeľu ráno sme už cestovali naspäť na Slovensko. Prahu som si užil asi týždeň v kuse ešte v dobe, keď bola moja priateľka tehotná. Bez rodinky by to však aj tak nebolo to pravé, takže možno zase niekedy inokedy....
Ale nemôžem povedať, žeby som z Prahy tentokrát nič nevidel – navigácia nás povodila kade‑tade a aj napriek veľkej snahe Reného - nášho dvorného natierača a šoféra v jednej osobe - sme tu strávili asi dve hodiny navyše. Tancujúci dom sme videli, myslím, dva krát ;)
Praha je za námi, nicméně náš čeká ještě spousta soutěží. Kde tě uvidíme dále? Jistě plánuješ Slovensko, ale chystáš se také třeba do Řecka?
Pokiaľ sa nič závažné nestane, tak som plánoval štartovať na všetkých štyroch jarných súťažiach. Prahu už máme za sebou, tento víkend nasledujú Michalovce, potom Tatabanya a samozrejme Zakynthos. Tam sme sa chystali celá rodinka zavŕšiť sezónu a spojiť to s krátkou dovolenkou, ale nakoniec to kvôli rodinným povinnostiam mojej Kačenky nebolo možné, takže pocestujem sám.
Alchymií každého kulturisty je poslední týden před soutěží. O to více je zajímavá, pokud se forma povede a on získá jednu z medailí. Zkus nám v krátkosti popsat právě tento poslední týden.
Máš úplnú pravdu – je to alchýmia. U mňa celý kolotoč začína v pondelok pred súťažou, v prípade prvej súťaže (Praha) od nedele týždeň pred súťažou. Sacharidové vlny nerobím, teda nie v pravom slova zmysle – nikdy nejdem nuly, moje minimum je niekde na 250‑300g sacharidov/deň. Bielkoviny štandardne ako každý iný deň v príprave medzi 180‑240g. Skôr sa sústredím na vodu a mineralizáciu. To je podľa mňa dôležitejšie ako cukor, pretože plný a tvrdý sval robí práve voda a nie cukor. Vody prijímam toľko, koľko je potrebné a koľko mi telo žiada. Niekedy to je viacej a inokedy menej. V priemere sa však hýbem okolo 4.5‑7.5 l/deň.
Trénujem do stredy a od štvrtka už mám voľno. Trénujem večer, približne 1.5 hodiny denne. K tomu pridávam kardio, tak dve- tri 20 minútové jednotky počas dňa. Môj večerný tréning je rovnaký ako v mimosúťažnom období – 20 minút kardio na začiatok, potom supersety na antagonistické svalové partie (chrbát - triceps, prsia - biceps, hamstringy – kvadricepsy, plecia – lýtka, ...). Na záver znova cca 15 min kardio.
Od štvrtka začínam prijímať viacej sacharidov – v mojom prípade, nakoľko stále bojujem s váhovým limitom, si nemôžem dovoliť viacej ako ryžové chlebíčky. V stredu večer zvyknem mávať okolo 79‑80kg, v sobotu na vážení mierne pod 73.
Čo sa týka sodíka a draslíka, ktoré sú dva hlavne minerály zodpovedne za pohyb vody v tele, tak s tým už je to komplikovanejšie - to sú presné rozpočty už od nedele rána, ktoré si asi každý kulturista chráni ako rodinné striebro ;) Aj keby som to tu podrobne rozpísal, čo by bolo nadlho, je to napasované presne na mňa a iným by to určite nepomohlo. Tak komplexná a zároveň vysoko individuálna vec, akou je záverečná mineralizácia sodíka a draslíka sa proste nedá aplikovať univerzálne. Nikdy však nejdem do extrému ani jedným smerom – presoliť, alebo ísť úplne bez soli. Rovnako s draslíkom. Ako všetko v tele, tak aj tieto dva minerály musia byť v určitom pomere a v rovnováhe, ich odchýlka jedným alebo druhým smerom môže byť len v medziach určitého limitu. Všetko nad alebo pod tento limit telo vyhodnotí ako stresovú situáciu a zareaguje presne opačne ako chceme.
Preto sa nikdy nesnažím formu doladiť na poslednú chvíľu prílišným extrémom – myslím nepiť vodu, dávať vysoké dávky draslíku, úplne vylúčiť soľ ... atď.
Děkuji Pavle a budu se těšit na setkání na Slovensku i na dalších soutěžích.
Pavel Novák na Aminostar MMČR 2013
